Konope: vyvoláva falošné spomienky?
Keď neuropsychologička Lilian Kloftová narazila na štúdiu z roku 2015, ktorá preukázala súvislosť medzi užívaním marihuany a falošnými spomienkami, začala sa zaujímať o právne dôsledky týchto zistení. Štúdia zistila, že intenzívni užívatelia kanabisu si častejšie vytvárali falošné spomienky (napríklad spomienky na udalosti, ktoré sa nikdy nestali, alebo skreslené spomienky na udalosti, ktoré sa stali) ako kontrolná skupina, a to aj v prípade, že v tom čase neboli pod vplyvom drogy.
"Tieto falošné spomienky môžu ľuďom sťažiť dokazovanie ich výpovede v trestnom konaní," hovorí Kloftová, doktorandka psychofarmakológie a forenznej psychológie na Maastrichtskej univerzite v Holandsku. Rastúca popularita marihuany na celom svete preto vyvoláva nielen otázku, ako táto droga ovplyvňuje pamäť, ale aj to, ako by mali pracovníci orgánov činných v trestnom konaní viesť výsluchy podozrivých, obetí a svedkov, ktorí môžu byť pod vplyvom tejto drogy alebo ju pravidelne užívajú.
S cieľom ďalej skúmať súvislosť medzi užívaním kanabisu a vytváraním falošnej pamäte Kloftová a jej kolegovia nabrali 64 dobrovoľníkov, ktorí sa podrobili sérii experimentov. Účastníci, ktorí príležitostne užívali marihuanu, dostali vaporizér s marihuanou alebo placebom a potom sa mali zhlboka nadýchnuť a zadržať dych na 10 sekúnd. Výskumníci ich potom testovali pomocou troch rôznych úloh zameraných na vyvolanie falošných spomienok.
V prvej úlohe tím požiadal dobrovoľníkov, aby si zapamätali zoznamy slov a potom vybrali tieto slová zo zoznamov, ktoré obsahovali aj iné slová. Ako sa dalo očakávať, účastníci z oboch skupín si niektoré nesprávne slová zapamätali. Ale zatiaľ čo triezvi účastníci si väčšinou nesprávne zapamätali slová, ktoré súviseli so slovami na pôvodných zoznamoch, zdrogovaní účastníci si vyberali aj menej súvisiace a úplne nesúvisiace výrazy.
V ďalších dvoch úlohách sa výskumníci pokúšali otestovať, či dokážu vyvolať falošné spomienky tým, že účastníkom poskytnú nepravdivé informácie. Kloftová a jej kolegovia dúfali, že tieto testy budú lepšie simulovať reálne skúsenosti ako obyčajný zoznam slov, preto navrhli dva scenáre virtuálnej reality, ktoré zahŕňali bežné zločiny. V prvom "scenári očitého svedka" účastníci pozorovali bitku na vlakovom nástupišti, po ktorej virtuálny druhý svedok rozprával o incidente, ale s niekoľkými chybami vrátane falošných spomienok na policajného psa, ktorý nebol súčasťou udalosti. V scenári nazvanom "páchateľ" účastníci vstúpili do preplneného baru a dostali pokyn, aby sami spáchali trestný čin a ukradli kabelku.
Výskumníci pri interakcii intoxikovaných osôb v týchto virtuálnych prostrediach pozorovali viaceré účinky spojené s užívaním kanabisu. Podľa Kloftové sa niektorí účastníci nekontrolovateľne smiali a konverzovali s virtuálnymi postavami, zatiaľ čo iní boli paranoidní a pri krádeži kabeliek potrebovali pomoc. "Jeden účastník dokonca utekal tak rýchlo, že vytrhol celé virtuálne zariadenie a to spadlo na zem," hovorí. Keď výskumníci následne viedli rozhovory s účastníkmi pomocou kombinácie navádzajúcich a nenavádzajúcich otázok, tí, ktorí boli pod vplyvom drogy, vykazovali vyššiu mieru falošných spomienok na scenáre očitého svedka aj páchateľa v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Aby výskumníci zistili dlhodobé účinky marihuany, zvolali účastníkov experimentu o týždeň neskôr a opäť ich testovali na zoznamoch slov, tentoraz s niekoľkými rôznymi fiktívnymi slovami. S experimentálnymi subjektmi tiež opätovne viedli rozhovory o scenároch VR, pričom použili kombináciu starých a nových otázok. Rovnako ako predtým zistili nižšiu presnosť pamäte pri teste slovných asociácií u účastníkov, ktorí boli pod vplyvom, v porovnaní s triezvymi účastníkmi. V prípade scenárov virtuálnej reality neboli medzi skupinami štatisticky významné rozdiely, čo podľa Kloftové môže naznačovať zhoršovanie pamäti v priebehu času u všetkých účastníkov.
Neuropsychofarmakológ Manoj Doss, doktorand na Univerzite Johnsa Hopkinsa, ktorý sa na štúdii nepodieľal, použil vo svojom vlastnom výskume slovné asociácie a iné úlohy, aby ukázal, že tetrahydrokanabinol (THC), hlavná psychoaktívna zložka konope, zvyšuje množstvo falošných spomienok, keď sa účastníci pokúšajú vybaviť si informácie, ktoré sa predtým naučili. Doss hovorí, že štúdia Kloftovej a jej kolegov je nová nielen preto, že využíva virtuálnu realitu, ale aj preto, že ukazuje, že scenáre z reálneho sveta aj úloha na spájanie slov môžu vyvolať falošné spomienky.
Pri testoch vykonaných o týždeň neskôr však Doss poznamenáva, že je ťažké určiť, či výskumníci pozorovali skutočné falošné spomienky, pretože účastníci si mohli pamätať presné aj chybné informácie, s ktorými sa stretli v pôvodnom experimente. V následnom teste "ľudia mohli odpovedať áno na veci, na ktoré by nemali odpovedať áno, len preto, že ich videli v prvom teste," hovorí Doss. Predpokladá, že zvýšenie počtu testovaných položiek, ako aj samostatná analýza nových a predtým používaných slovných testov a otázok v rozhovore by mohli odhaliť vyšší výskyt falošných spomienok v oneskorenom teste u účastníkov, ktorí užívali kanabis.
Giovanni Marsicano, neurobiológ z univerzity v Bordeaux vo Francúzsku, ktorý sa na výskume nepodieľal, tvrdí, že nové výsledky sú v súlade so zisteniami, ktoré urobil na myšiach: zvieratá, ktorým bolo podané THC, si častejšie ako kontrolné zvieratá spájali nesúvisiace podnety, čo je samotný typ falošných vzpomienok. Jeho práca tiež ukázala, že kanabinoidný receptor známy ako CB1, ktorý je veľmi rozšírený v hipokampe a prefrontálnej kôre, pravdepodobne zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní týchto náhodných asociácií. Jednou z hlavných funkcií tohto receptora je znižovať uvoľňovanie neurotransmiterov. Marsicano predpokladá, že pri aktivácii receptora CB1 je nervová signalizácia inhibovaná takým spôsobom, že mozog nie je schopný adekvátne oddeliť správne informácie od nesprávnych.
Roger Pertwee, farmakológ z Aberdeenskej univerzity v Spojenom kráľovstve, ktorý sa na výskume nepodieľal, hovorí, že výsledky holandského tímu nie sú prekvapujúce vzhľadom na to, čo je známe o vplyve kanabinoidov na pamäť. Na rozdiel od endogénnych kanabinoidov, ktoré selektívne aktivujú receptory CB1 a iné nie, zlúčeniny v konope aktivujú všetky receptory CB1 naraz. Táto masová aktivácia môže tiež nejakým spôsobom prispievať k vytváraniu falošných spomienok, vysvetľuje Pertwee, ktorý spolupracuje so spoločnosťou GW Pharmaceuticals, ktorá vyrába lieky na predpis odvodené od konope.
Kloftová hovorí, že v budúcnosti by sa chcela pozrieť na to, ako ľudia vnímajú spomienky, ktoré si vytvárajú pod vplyvom drogy, aby zistila, či týmto spomienkam veria.
Spoluautorka štúdie Elizabeth Loftusová, kognitívna psychologička a odborníčka na ľudskú pamäť na Kalifornskej univerzite v Irvine, tvrdí, že štúdia tímu by mala ľudí prinútiť zamyslieť sa nad postupmi používanými pri vypočúvaní svedkov pod vplyvom drog. "Zákon uznáva, že existujú svedkovia, ktorí počas výsluchu potrebujú osobitnú starostlivosť a pozornosť: malé deti, osoby s mentálnym postihnutím a niekedy aj starší ľudia," hovorí Loftusová. "Nemohli by byť ľudia, ktorí sú pod vplyvom drog, ďalším príkladom svedkov, ktorých výsluch treba viesť obzvlášť opatrne?"
FOTO: Shutterstock
"Všetky informácie uvedené na tejto webovej stránke, ako aj informácie, ktoré sú prostredníctvom tejto webovej stránky poskytované, slúži len na vzdelávacie účely. Žiadna z informácií tu uvedených nie je určená ako náhrada lekárskej diagnózy a nemožno takúto informáciu považovať za lekársku radu či odporúčanú liečbu. Táto webová stránka nepodporuje, neschvaľuje ani neobhajuje dovolené či nedovolené užívanie omamných alebo psychotropných látok či páchanie inej nezákonnej činnosti. Ďalšie informácie nájdete v našom Vyhlásenie o zodpovednosti.“